Rôzne

Oravský erb dielom ľudu či šľachty?

Dátum: 7 Apríl 2011, Štvrtok / Počet komentárov: 0

Dedičstvom každej spoločnosti je erb, ktorý má reprezentatívny i výsostný charakter. Ľudia si jeho vznik vysvetľovali vždy rôzne, a preto vznikalo množstvo ľudových chýrov. Aj dejiny oravského erbu sú späté s rôznymi povesťami, ktoré nie vždy zodpovedajú pravdivým historickým faktom. Žiaľ, aj napriek dostupným informáciám pozná jeho históriu čoraz menej ľudí a mladá generácia len s problémami opisuje tri základné časti, ktoré tvoria oravský erb. Pritom i dnes sa pod nimi reprezentuje región Orava a jeho mesta.


Rodák z Krivej Anton Habovštiak, vychádzal pri tvorbe povestí z ľudovej slovesnosti. V knihe Povesti oravskej doliny opisuje vznik oravského erbu veľmi pútavým príbehom o pastierovi zo Zvolenského zámku. Ten počul milý hlas, ktorý mu povedal, aby sa šiel pred Tatármi spolu s rodinou skryť na Oravu. Mal prísť k sútoku riek Oravy a Váhu a ďalej pokračovať, až kým sa mu oravská dolina nerozšíri. Ešte predtým ho tento hlas varoval, aby si dal pozor na tri veci, ktoré mu budú stále krížiť jeho cestu. „Sotva vkročíš do kraja, musíš sa pasovať s riekou. Potom budeš zápasiť s prírodou. Hneď odprvoti sa budeš biť aj s divou zverou,“ píše A. Habovštiak v knihe. Zvolenčanov odkaz o troch veciach, s ktorými sa tu budú ľudia musieť vždy pasovať, si jeho synovia vryli do pamäti a niekto tieto tri veci namaľoval. „Boli na ňom dva smreky pod belasou oblohou a medzi nimi medveď, symbolizujúci oravskú prírodu. Popod tečie Orava, čo ju treba ustavične krotiť. Aj oravskí páni si ten obraz všimli a odniesli na zámok,“ píše autor v knihe. Ten v povesti povzbudzuje oravský ľud v jeho ťažkom živote a vyzdvihuje krásu regiónu.
Podľa historikov netreba povesti chápať doslovne, aj keď históriu obohacujú a skrášľujú. Povesť znie síce zaujímavo, je to však dielo vytvorené ľudom, ktorý takéto udalosti zveličoval. História samotných erbov siaha až do stredoveku, tie umožňovali identifikáciu po krk zahalených rytierov. „Od konca stredoveku sa erby stali symbolom dedičného výsadného postavenia. Mohli ich používať nielen osoby, ale aj inštitúcie,“ hovorí historik Oravského múzea Martin Chmelík. Dejiny oravského erbu sa začínajú už v roku 1598. Na žiadosť Oravskej stolice, v tom čase samosprávneho orgánu oravskej šľachty, pridelila habsburská kráľovská kancelária erb so znakom medveďa, dvoch smrekov a rieky. „Tieto znaky mali zdôrazniť vojenskú schopnosť šľachty tejto stolice. Erbové znamenia, jeho farby a motívy prideľovala kráľovská kancelária. Právo udeliť erb prislúchalo výlučne panovníkovi, výnimočne jeho zástupcovi,“ spresnil M. Chmelík. O výsostnom charaktere netreba pochybovať. Podľa historika nesmú na svete existovať dva totožné erby. Ten, ktorý bol pridelený oravskej šľachte, ju oprávňoval vystupovať ako právnická osoba a zároveň deklaroval jej privilegované postavenie. Dnes je erb Oravy využívaný najmä v turistickej propagácií regiónu, no používajú ho aj samosprávy a menšie spoločenské organizácie.

Jozef Gruchalák

späť

Reklamy google

Pozri tiež

Reklama

Pridaj komentár

Zadajte súčet číslic pred odoslaním správy
pridaj komentár

Reklama

Top

    Reklama

    Reklama

    Reklamy google